Pomer ω−3:ω−6

Pomer ω−3:ω−6 (pozri aj omega parameter) hovorí o tom,

  • v akom pomere sú zastúpené príslušné PUFA v strave
  • v akom pomere sa nachádzajú príslušné mastné kyseliny v tele (tzn. v tkanivách – závisí od prijímanej stravy)

Podstatné je, že pre procesy v tele je potrebné mať tento pomer vyvážený, t.j. 1:1 s toleranciou  k pomeru okolo 1:4 až 1:5 v prospech ω−6. V prípade, že prevaha ω−6 je výrazne vyššia (ako býva pri štandardnom nezdravom stravovaní), účinky ω−3 sú potlačené, čo môže spôsobiť rôzne problémy a choroby. Hoci prevaha ω−3 v modernej spoločnosti normálne nenastáva, mala by byť bezpečná v podobnom (opačnom) pomere – ľudské kultúry (podľa toho, či boli prímorské alebo vnútrozemské) sa adaptovali na stravu s pomerom ω−3:ω−6 medzi 1:4 a 3:1. Odporúčaný príjem samotných ω−3 denne je 1-2g, nadmerný príjem ω−3 (nad 5g) už môže spôsobiť nežiaduce účinky.

Ak sa teda chceme vyhnúť zdravotným problémom, v praxi je potrebné dávať dôraz najmä na príjem ω−3 mastných kyselín (ALA, EPA, DHA), ideálne s dlhším reťazcom (t.j. EPA a DHA). Pre telo sú však v primeranom množstve dôležité aj ω−6 (LA a AA – viac v sekcii esenciálne tuky).

Dôvody sú nasledovné:

  • z pohľadu esenciálnych MK, ak sa prijíma viac LA (ω−6 esenciálna) ako ALA (ω−3 esenciálna), blokuje sa konverzia ALA na DHA (a tvorí sa viac „zbytočnej“ DPA)
  • vo všeobecnosti, pri nerovnováhe ω−3 a ω−6 telo prestáva byť schopné metabolizovať tú skupinu (v našom prípade ω−3 MK) ktorá je vo výraznej menšine (nakoľko za oba procesy sú zodpovedné tie isté enzýmy)
  • LA (ω−6 esenciálna) viac oxiduje – riziko oxidácie už v potravine alebo neskôr v tele pri prebytku LA

Z pohľadu živočíšnych potravín ako zdrojov ω−3 z veľkochovov, obsah ω−3 býva nižší ako pri voľne žijúcich, najmä preto, že veľkochovy používajú lacnejšie krmivo (bohatšie na ω−6), čo sa týka nielen rýb, ale aj mäsa, mlieka a vajec (grass vs. grain).


Späť: Chemické vlastnosti tukov