Aminokyseliny

Aminokyseliny sú vo všeobecnosti organické molekuly, obsahujúce karboxylovú (COOH) a aminoskupinu (NH2). Môžu sa za sebou reťazovo spájať do peptidov (do cca 50 aminokyselín) a polypeptidov (viac). 20 z aminokyselín, tzv. proteinogénne, sú stavebné látky bielkovín (jeden alebo viac spojených polypeptidov). Každej z týchto 20 aminokyselín zodpovedá aj konkrétny DNA kód.

Proteinogénne aminokyseliny sú:

  • esenciálne s vetveným reťazcom (BCAA): leucín, izoleucín, valín (3ks) – sú často využívané športovcami pre ochranu svalovej hmoty
  • ostatné esenciálne: fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín, treonín, plus uvádza sa aj histidín (spolu 6ks)
  • podmienečne (za špeciálnych podmienok) esenciálne: arginín, cysteín, glycín, glutamín, prolín, tyrozín (6ks)
  • neesenciálne: alanín, kyslina asparágová, asparagín, kyselina glutámová, serín (5ks)

U človeka hrá proteinogénnu rolu aj 21. aminokyselina selenocysteín (nie je priamo kódovaná v DNA), plus v iných organizmoch aj pyrolyzín (22) a u niektorých baktérií n-formylmetionín (23), preto sa niekedy rôzne uvádza počet aminokyselín aj 21-23.

Z nutričného hľadiska, každá potravina (zdroj proteínov) má svoj aminokyselinový profil, ktorý hovorí o tom, aké aminokyseliny (najmä esenciálne) a v akom množstve potravina obsahuje. V tomto profile sú dôležité:

  • kompletnosť (či obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, alebo niektoré chýbajú) – vo všeobecnosti kompletné sú všetky živočíšne zdroje (plus sója a quinoa), pestrá rastlinná strava je takisto OK, ale pri zvýšenom nároku na príjem proteínov je v takom prípade vhodné rastlinné zdroje kombinovať (napr. obilniny, orechy a semená sú chudobnejšie na lyzín a strukoviny majú málo trypofánu a metionínu), pozri aj využiteľnosť nižšie
  • využiteľnosť (aký podiel zo stravy prijatých proteínov vie telo naozaj použiť) – ak je aminokyselinový profil príliš „rozhádzaný“ (veľký prebytok niektorých esenciálnych AK na jednej strane a nedostatok na druhej), telo potravinu vie využiť len do tej miery, ktorá zodpovedá aminokyselinám v nižších koncentráciách (ostatné „zahodí“). Preto ani kompletné zdroje nemusia byť dobre využiteľné. Najlepšie využiteľné sú živočíšne potraviny, o niečo menej niektoré kombinácie rastlinných (obilniny alebo orechy a semená skombinované so strukovinami)

Späť: Bielkoviny